Parašutizmus je metóda prechodu z vysokého bodu na nebi (zvyčajne 3-4 km nad povrchom) smerom na zem pomocou gravitácie, ktorá spočíva v ovládaní rýchlosti počas zostupu pomocou tela alebo padáku.
Môže ísť o viac či menej voľný pád (segment parašutizmu), čo je obdobie, keď padák ešte nebol otvorený a telo postupne zrýchľuje na konečnú rýchlosť (200 km/h). Parašutista otvára svoj padák 1000 metrov nad zemou.
Prvý skok v histórii s padákom urobil 22. októbra 1790 vynálezca padáku André-Jacques Garnerin. Garnerin testoval jeho stávku skokom z vodíkového balónu vzdialeného 980 m nad Parížom.
Garnerinov padák však nemal podobnosť s dnešnými padákmi, pretože nebol zabalený do žiadneho kontajnera a nebol vybavený uvolňovačom. Prvý úmyselný skok s voľným pádom a následným otvorením padáku s uvoľňovačom sa uskutočnil až o viac ako storočie neskôr. Leslie Irvin, americký parašutista, ho uskutočnil v roku 1919.
Zatiaľ čo Broadwicková náhodou urobila skorší voľný pád v roku 1914, keď sa jej výťažné lano zaplietlo do chvostového krídla jej lietadla, jej voľný pád sa neplánoval. Broadwicková odrezala svoje víťažné lano a manuálne otvorila svoj padák, iba ako prostriedok na oslobodenie sa od lietadla, do ktorého sa zaplietla.
Na Slovensku sa prvé zoskoky z lietadla uskutočnili počas leteckého dňa na letisku v Nitre 3.októbra 1920. Zoskok predviedol vojenský pilot z výšky 3000 metrov ako ukážku záchrany pilota z horiaceho lietadla.
Slovak 
English 
