Je tento šport bezpečný?
Bezpečie je relatívny pojem, čo pre niekoho znamená nebezpečenstvo, je pre iného zábava.
V parašutizme tomu nie je inak. Aj ja sám považujem niektoré prvky či zoskoky za menej bezpečné. No jedna vec je na tomto športe úžasná, a to, že sa na bezpečnosť kladie najvyšší dôraz. Ako mnohí vravia „Safety first“.
Prvky bezpečnosti
Prvým najdôležitejším prvkom je samotný človek parašutista. Ľudia sa často predceňujú, radi sa pred ostatnými ukazujú a práve vtedy sa stávajú pre svoje okolie nebezpeční.
Každý parašutista by sa mal chovať pokorne a nechať si poradiť od skúsenejších a tieto rady nebrať ako „Hate“, ale ako dôležité informácie.
Ďalším prvkom je pripravenosť jednotlivca. Každý paragán musí poznať dropzónu na ktorej skáče, lietadlo a druh výskoku z neho, ľudí, s ktorými ide skočiť a najdôležitejšie zo všetkého padák, ktorý má na sebe.
Aj ty najskúsenejší vám povedia, že nehody sú zoskupenie viacerých nebezpečných aktivít počas zoskoku.

Ja osobne si všetky svoje veci uložím na jednu kôpku pred seba a začnem kontrolou jednotlivých vecí.
- Zapnem AAD (automatic activation device)
- očami skontrolujem celý padák od vrchu po spodok, hľadám mikro trhliny na látke a aj na kovových častiach postroja
- kontrola hlavného aj záložného uzatváracieho tŕňa a očka
- kontrola všetkých troch uvoľňovačov. Stav, miesto uloženia, opotrebovanie bohdenov
- prezriem si uloženie záchranného noža
- pozriem si stav prilby a okuliarov
- zapnem a nakalibrujem si zvukový výškomer a
- následne ho správne uložím do helmy
- nakalibrujem si analógový výškomer
- ak skáčem s kamerou tak skontrolujem stav batérie, SD karty a prejdem si nastavenia, aby som sa k tomu nemusel vracať.
- Takisto si cheknem upevnenie a uhol kamery na prilbe.
- Uistím sa o smere, sile vetra a ostatných poveternostných podmienkach
Po oblečení kombinézy a nasadení padáku, výškomeru a rukavíc vykonám kontrolu „Troch“.
Na padáku sa nachádzajú tri popruhy, takže pozerám či som správne dotiahnutý a či sú správne uložené v puzdrách.
Očami prezriem trojkrúžkový systém na odhodenie sa.
Hmatom prejdem všetky tri uvoľňovače a sledujem pri tom, či sú na správnom mieste a či sú správne zabezpečené.

Po takzvanom ustrojení nájdem na dropzóne ľudí, s ktorými si idem skočiť.
S nimi si prejdeme tieto veci:
- Druh zoskoku
- Jednotlivé pozície parašutistov
- Natrénujeme si výskok a priebeh zoskoku
- Dohodneme sa o výške a priebehu rozchodu
- Povieme si kto na akom type padáku ide skočiť
Po určení priebehu zoskoku je potrebné zistiť svoje miesto v lietadle a poradie výskoku u „Load“ organizátora.
Po vyzvaní na tzv. boarding, parašutisti prichádzajú k lietadlu. K lietadlu nechoďte nikdy z predu a k vrtuľníku naopak zo zadu. Do lietadla nastupujem vždy plne ustrojený. Po nasadnutí, ak je to možné opäť kontrolujem uvoľňovače a to robím pár krát aj v priebehu letu. Niektoré lietadlá sú vybavené bezpečnostným pásom, je ho nutné použiť do výšky stanovenej dropzónou.
Samozrejme zoskok sa končí až zložením padáku v hangári a preto treba byť opatrný aj pri pohybe na nebi. Každá dropzóna má svojské predpisy, a preto je dôležité byť informovaný aj o paternoch lietania a pristávania na danom letisku.
To be continued...
K téme bezpečnosť budem pravidelne pridávať nové články, toto bol len akýsi úvod a môj pohľad na vec. O odborných veciach ohľadom bezpečnosti sa vždy informujte na oficiálnych portáloch ako www.pksna.sk a u ľudí, ktorí sú inštruktori alebo inšpektori.